Európska chemická agentúra (ECHA) predstavila
návrh na obmedzenie mikroplastových častíc ktoré sú cielene pridávané do zmesí
používaných spotrebiteľmi alebo profesionálmi. V prípade prijatia, toto
obmedzenie môže zredukovať množstvo mikroplastov uvoľňovaných do zložiek
životného prostredia v EÚ o 400 tisíc ton za 20 rokov.
20. marca 2019 komisie RAC a SEAC
odsúhlasili návrh na reštrikcie mikroplastov tak ako ho navrhuje ECHA.
ECHA hodnotila zdravotné
a environmentálne riziká ktoré môžu spôsobovať cielene pridávaných
mikroplastov s výsledkom, že celoeurópske reštrikcie sú opodstatnené.
Výsledky hodnotenia poukazujú na to že
s najväčšou pravdepodobnosťou sa cielene pridávané mikroplasty akumulujú
v terestriálnych zložkách životného prostredia vzhľadom na koncentrovanie
sa v odpadných kaloch ktoré sa často používajú ako hnojivá. Oveľa menšia
časť týchto mikroplastov sa uvoľňuje priamo do vodného prostredia.
Príčinou obáv sú najmä perzistencia
a potenciál nebezpečných účinkov alebo bioakumulácia mikroplastov. Ak sa
mikroplasty raz uvoľnia, sú extrémne perzistentné v zložkách životného
prostredia a ostávajú tam tisíce rokov, a je prakticky nemožné ich
odstrániť. V súčasnosti nie je možné určiť dopady tok dlho trvajúcej
expozície na životné prostredie.
Dostupnosť údajov o možných
účinkoch je obmedzená, čiastočne z dôvodu obtiažnosti hodnotenia rizík
v terestriálnych zložkách životného prostredia. Z dôvodu malej
veľkosti u mikroplastov a nanoplastov – ešte menšie čiastočky ktoré
sú tvorené počas ďalšej degradácie mikroplastov – môžu byť priamo prijímané
v potrave a teda sa stávajú súčasťou potravného reťazca. Potenciálne
účinky na ľudské zdravie nie sú dobre známe.
Vo všeobecnosti použitie mikroplastov vo
výrobkoch ktoré rezultuje uvoľňovaním do životného prostredia nie je dostatočne
kontrolované.
Návrh ECHA je zacielený na obmedzenie
cielene pridávaných mikroplastov v prípade výrobkov, u ktorých sa nedá
vyhnúť uvoľňovaniu do životného prostredia.
Definícia „mikroplastov“ je široká
a zahŕňa malé, typicky mikroskopické (menej než 5 mm) častice zo
syntetického polyméru, ktoré odolávajú (bio)degradácii. Predstavuje širokú
škálu použití v spotrebiteľských výrobkoch a výrobkoch pre
profesionálne použitie v množstve sektorov, vrátane kozmetických výrobkov,
detergentov, výrobkov na ošetrovanie, farby a laky, stavebné materiály
a zdravotnícke produkty, rovnako ako rôzne výrobky používané
v poľnohospodárstve, v ropnom a plynárenskom sektore.
ECHA vyhodnotila aj socio-ekonomické
dopady navrhovaných obmedzení a je si vedomá že reštrikcie s veľkou
pravdepodobnosťou budú mať za následok rôzne náklady v závislosti od
predmetného typu produktu. Napriek tomu sa javí uplatnenie reštrikcií efektívne
z hľadiska ceny a nákladov u všetkých sektorov, vrátane
poľnohospodárskeho sektora, identifikovaného ako najväčší zdroj cielene
pridávaných mikroplastov.
Viaceré členské štáty EÚ už uplatňujú
zákazy na použitie mikroplastov v niektorých typoch produktov,
najčastejšie v prípade zmývateľných kozmetických výrobkov.
Európska chemická agentúra (ECHA) a priemysel
zmapovali rozsah použitia vysokoobjemových chemických látok, ktoré sa používajú
ako prísady do plastov.
Informácie budú použité agentúrou ECHA
na identifikáciou látok pre určenie priorít ďalšieho hodnotenia.
Na stránkach ECHA sa aktuálne nachádzajú
informácie o viac než 400 látkach, ktoré sa v EÚ používajú ako
prísady do plastov. Zoznam látok vychádza z informácií o technických
funkciách prísad a z údajov od priemyslu o látkach vyrábaných
alebo dovážaných v objemoch vyšších než 100 ton ročne. Patria sem látky
používané ako antioxidanty, retardanty horenia, nukleátory, zmäkčovadlá,
pigmenty, tepelné stabilizátory a UV/svetelné stabilizátory. Dostupné sú
aj informácie o typoch polymérov ktoré sa najčastejšie v prísadách
používajú spolu s predpokladanými koncentračnými rozsahmi.
Práce zahŕňali aj vývoj metodológie pre
porovnanie potenciálu uvoľňovania prísad z plastových výrobkov počas ich
použitia. Spolu s informáciami o potenciáli nebezpečnosti budú
použité agentúrou ECHA a členskými štátmi na prioritizáciu skupín látok
pre podrobné hodnotenie v rámci legislatívy REACH.
Pomocou týchto výsledkov má projekt za
cieľ pomôcť priemyslu identifikovať, ktoré použitia a informácie
o expozícii sú relevantné pri určení bezpečného použitia látok vo
výrobkoch a na tomto základe iniciovať potrebu aktualizácie registračnej
dokumentácie. Informácie majú byť tiež komunikované v dodávateľskom
reťazci. Porovnávacie dáta o potenciáli uvoľňovania môžu tiež pomôcť pri
nahradzovaní nebezpečných látok za ich bezpečnejšie alternatívy.
Projekt bol zahájený v roku 2016
a prebiehal v spolupráci s 21 priemyselnými sektormi, vrátane
výrobcov prísad do polymérov aj následných užívateľov. Je to príspevok ku
splneniu cieľov Svetového summitu pre trvalo udržateľný rozvoj a tiež
Stratégie pre plasty v rámci cirkulárnej ekonomiky.
V prípade vybraných 31 látok pre rok 2019, majú hodnotiace autority 12 mesiacov počnúc dneškom, aby predstavili výsledky hodnotení. ECHA vyzýva registrantov týchto látok aby zkoordinovali svoje aktivity s hodnotiacou autoritou členského štátu EÚ. Spoločnosti sú tiež vyzvané na doplnenie a aktualizáciu registračnej dokumentácie, špecificky pre použitia a expozície. Registranti budú mať možnosť pripomienkovať ešte predtým ako by sa prijalo rozhodnutie na doplnenie informácií. Pred vydaním konečného rozhodnutia budú mať možnosť sa vyjadriť aj ostatné členské štáty a ECHA.
Inšpekčné orgány aktuálne vykonávajú kontroly v rámci 2 celoeurópskych kontrolných projektov zameraných na identifikáciu nebezpečných chemických látok vo výrobkoch.
Prvý projekt (BRF-1) je zameraný na kontrolu „ošetrených“ výrobkov a chemických zmesí pre konzumentov a profesiálne použitie v rámci biocídneho nariadenia. Kontrolované produkty zahŕňajú napríklad detské a športové oblečenie, ale aj na profesionálne výrobky používané v stavebníctve, produkty používané v plavárňach, ale aj osobné ochranné prostriedky (OOPP). Chemické zmesi akými sú farby a pigmenty sú tiež predmetom kontrol v rámci tohto projetku. Čiastočne sa inšpektori budú tiež zameriavať na nelegálne použitie neschválených účinných látok a plnenie povinností v oblasti správneho označovania.
Druhý projekt sa zameriava na kontrolu požiadaviek nariadení REACH a CLP v prípade dovezených výrobkov a vykonáva sa v spolupráci s colnými úradmi. Kontroly sa začínajú už v marci 2019 a budú prebiehať do jesene. Kontrolné orgány budú zisťovať plnenie požiadaviek u dovážaných produktov z hľadiska uplatňovaných reštrikcií najmä pokiaľ sa týka o obsah kadmia, niklu a olova. Tiež sa kontroly zamerajú na správne oznažovanie produktov z hľadiska bezpečnosti pri použití. V prípade zistených porušení bude dovoz zastavený a tieto výrobky nebudú mať prístup na európsky trh. Užšie zapojenie colných orgánov zabezpečí lepšiu možnosť kontrol a týme lepšiu ochranu obyvateľov EÚ z hľadiska expozície nebezpečným látkam.
Správna rada prijala viacročnú stratégiu agentúry ECHA na roky 2019-2023. Stratégia definuje priority agentúry ECHA a spôsob, akým ich agentúra bude na tento čas implementovať. Načrtáva príspevok k ochrane ľudského zdravia a životného prostredia v novej ére pre európske a medzinárodné riadenie chemických látok.
Spoločnosti majú zavedené systémy na poskytovanie informácií o bezpečnom používaní v dodávateľskom reťazci. Avšak podľa zistení celoeurópskeho projektu presadzovania práva je potrebné zlepšiť kvalitu týchto informácií s cieľom chrániť pracovníkov pred nebezpečnými chemikáliami.
Registering your chemicals under REACH is not a one-off exercise: you will learn new things about your substance, and your own situation may change. This has to be reflected in your registration. Therefore, you need to regularly review your dossier and update it when new information becomes available.
The Candidate List of substances of very high concern (SVHCs) for authorisation now contains 191 substances.
Helsinki, 27 June 2018– ECHA has added eight new SVHCs to the Candidate List following the SVHC identification process with the involvement of the Member State Committee (MSC).
Two further substances, TMA and DCHP, have also been added to the list, having been identified as SVHCs by the European Commission due to their respiratory sensitising properties and toxic for reproduction and endocrine-disrupting properties, respectively. The Commission’s decision follows the referral of the MSC opinions on these SVHC proposals in 2016.
Substances included in the Candidate List for authorisation on 27 June 2018 and their SVHC properties:
Táto webová stránka používa cookies. Používame technológie, ako sú súbory cookies, aby sme mohli prispôsobiť obsah a reklamy, poskytovať funkcie sociálnych médií a analyzovať návštevnosť na webe. Informácie o Vašom používaní webu taktiež zdieľame so spoločnosťami Google a Facebook. Potvrdením súhlasíte s použitím týchto súborov. Pre vypnutie niektorých typov cookies skontrolujte nastavenia Vášho prehliadača.PovoliťViac informácií