Klasifikácia zmesí

CLP klasifikácia zmesí

Základným princípom, z ktorého vychádza nariadenie o klasifikácii, označovaní a balení (nariadenie CLP), je samoklasifikácia zmesi výrobcom, dovozcom alebo následným používateľom.

Táto metóda zahŕňa identifikáciu nebezpečnosti zmesi a porovnanie informácií o nebezpečnosti s kritériami stanovenými v nariadení CLP. Klasifikácia je založená na nebezpečných vlastnostiach zmesi a nie na pravdepodobnosti expozície a zvážení rizík.

Cieľom samoklasifikácie je stanoviť, či je chemická zmes nebezpečná z fyzikálneho hľadiska, hľadiska zdravia a environmentálneho hľadiska, a pri umiestňovaní výrobku na trh náležite informovať o týchto nebezpečenstvách v dodávateľskom reťazci pomocou označovania, bez ohľadu na množstvo vyrobenej zmesi.

Samoklasifikácia

Zmesi sa musia samoklasifikovať vždy pred umiestnením na trh, pretože nepodliehajú harmonizovanej klasifikácii ani označovaniu (CLH).

Na odvodenie samoklasifikácie musí vykonávateľ klasifikácie zhromaždiť všetky dostupné informácie a posúdiť ich vhodnosť a spoľahlivosť. Informácie sa následne musia posúdiť v porovnaní s kritériami klasifikácie a musí sa rozhodnúť o zodpovedajúcej klasifikácii.

Zmesi sa môžu klasifikovať na základe údajov o samotnej zmesi, údajov o podobných testovaných zmesiach alebo údajov o jednotlivých zložkách zmesi.

Výrobcovia, dovozcovia a následní používatelia sú povinní sledovať nový vedecký a technický vývoj a rozhodnúť sa, či sa má vykonať prehodnotenie samoklasifikácie látky alebo zmesi, ktorú umiestňujú na trh.

ŠKOLENIA a WEBINÁRE: https://trainingeu.eu/

Mohlo by Vás zaujímať:

Karta bezpečnostných údajov