Manažment rizík v podniku

Riadenie rizík pri výrobeOchrana zdravia pri práciImplementácia požiadaviek e-KBÚ

Ekotoxikologické centrum Vám ponúka poradenstvo šité na mieru pre oblasť : manažment rizík vo výrobe, manažment chemických látok, zmesí a výrobkov vo Vašom podniku (legislatívu REACH, CLP,…) s cieľom minimalizovať riziká a zabezpečiť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a životného prostredia.

Ak máte otázky kontaktujte nás telefonicky +421 2 45943712, alebo e-mailom na ekotox(at)ekotox.sk

Rizikový manažment

poskytuje podklady pre proaktívne rozhodovanie, ktoré trvale vyhodnocuje možné riziká podniku, určuje, ktoré riziká sú dôležité (stanovuje priority rizík) a implementuje stratégie pre zaobchádzanie s rizikami. Vyhodnotenie možných rizík je spojené taktiež s kvantifikáciou dôsledkov, dopadov a s určením prístupu k ohodnoteniu výšky rizika.

Rizikový manažment je proces identifikácie, hodnotenia a kontroly alebo minimalizácie rizika, ktoré môže spôsobiť ľudské alebo finančné straty.

Riziko chápeme ako pravdepodobnosť výskytu istého javu, ktorý má špecifické atribúty, vlastnosti (v spojitosti s ohrozením ide o negatívne atribúty). V súvislosti s tým akceptujeme možnosť kvantifikácie rizika, resp. jeho možných dôsledkov v prípade výskytu krízového javu.

V podnikateľskej praxi je prístup k riziku nasledovný:

  • riziko je merateľné (resp. je snaha o jeho identifikáciu a kvantifikáciu),
  • vo väzbe na akceptáciu výšky rizika je očakávaný výnos podnikateľa; čím vyššia miera rizika, tým vyššie očakávaný výnos podnikateľa; z tohto pohľadu riziko predstavuje nie len negatívny, ale aj pozitívny jav (pozitívny náhľad je zvyčajne spojený s cieľavedomým rozhodnutím podnikateľa),
  • identifikácia, analýza a prezentácia potenciálnych zdrojov krízových javov sú prostriedkom podnikateľského sektora na minimalizovanie dopadu rizikových činiteľov na činnosť podniku; aplikovaním výsledkov ohodnotenia rizika je možné analyzovať potenciálne dôsledky identifikovaných rizík a stanoviť preventívne opatrenia, opatrenia na vyvedenie podniku z krízy a opatrenia na stabilizáciu podniku,
  • prostredníctvom komunikácie so všetkými aktérmi, ktorí majú väzbu na manažérske rozhodovanie a činnosť – akcionári, manažment, zamestnanci, štátna správa, verejnosť – sa znižujú neželané účinky rizika a riziko sa minimalizuje
  • správne zvolená podnikateľská stratégia optimalizuje prístup k riadeniu rizika vzhľadom na náklady,
  • klasickým nástrojom minimalizácie dôsledkov krízy je poistenie
  • rizikový manažment sa zameriava na identifikáciu rizík, stratégiu riadenia rizík a aplikáciu prístupov k ich optimalizácii vzhľadom na náklady

Rozhodovanie o riziku má niekoľko úrovní:

  • rozhodovanie za určitosti – predpokladáme, že existuje priamy vzťah medzi minulými akciami a budúcimi dôsledkami
  • rozhodovanie za rizika – poznáme pravdepodobnosť, s ktorou sa systém dostane do nového stavu
  • rozhodovanie za neurčitosti – poznáme stavy, do ktorých sa systém môže dostať, ale nepoznáme pravdepodobnosť s ktorou dôjde k výskytu stavov.

Základné kroky rozhodovacieho procesu:

  • identifikácia problému
  • špecifikácia cieľa a rozhodovacieho kritéria, ktoré určí výber
  • generovanie možných variant
  • analýza a porovnávanie variant
  • výber najlepšieho variantu
  • implementácia zvoleného variantu
  • sledovanie dôsledkov rozhodnutia vo väzbe na cieľ

V náväznosti na vytvorenie zoznamu potenciálnych rizík je potrebné zvážiť otázky spojené s:

  • identifikáciou možného problému v podniku (v jeho činnosti);
  • určením pravdepodobnosti výskytu havárie, disfunkcie;
  • definovaním dôsledkov spojených s výskytom rizika.

Po určení priority rizík je dôležité:

  • presvedčiť manažment o dôležitosti akceptovať riziko;
  • definovať stratégiu na minimalizáciu definovaných rizík,
  • definovať zodpovednosť za riadenie rizika a systém monitorovania,
  • definovať reziduálne riziko po aplikácii kontrolných procesov,
  • definovať mechanizmus včasného varovania.

Medzi najrozšírenejšie stratégie zvládania rizika patria:

  • transfer niektorých aspektov rizika – napr. platením tretej strane (outsourcing);
  • tolerovanie rizika – napr. v prípadoch, kedy nie je možné prijať riešenie vzhľadom k nákladom;
  • redukcia rizika – prijatie určitých krokov, opatrení;
  • ukončenie rizika – napr. zavedenie novej techniky, technológie a pod.

Uplatnenie rizikového manažmentu vzhľadom na globalizáciu a komplexnosť podnikových rizík je preto nutnosťou každého podniku. Rozpoznanie tejto nutnosti bude dané objektívne – zapojením podniku do zložitých podnikateľských vzťahov a subjektívne – pripravenosťou vrcholových manažmentov podnikov tieto závery implementovať v riadiacej činnosti.

Kontaktujte nás a vyhnite sa tak možným problémom.


Návštevníci tejto stránky sa tiež zaujímali o články:
Chemický manažment