aktuality

Európska chemická legislatíva REACH sa dostala da ďalšej fázy po ukončení registrácie látok nad 1 tonu v roku 2018. V prípade plastov sa to týkalo monomérov.

Preskúmanie účinnosti legislatívy REACH (REFIT) prinieslo odporúčanie, pripraviť schému registrácie polymérov.

Možnosť zaradenia povinnosti registrácie pre polyméry na trhu EÚ vyplýva z článku 138(2) nariadenia REACH:

Komisia môže predložiť legislatívne návrhy hneď, ako sa môže stanoviť prakticky uskutočniteľný a nákladovo efektívny spôsob výberu polymérov na registráciu na základe náležitých technických a validovaných vedeckých kritérií, a po zverejnení správy o:

a) rizikách, ktoré predstavujú polyméry v porovnaní s ostatnými látkami;

b) prípadnej potrebe registrácie určitých druhov polymérov po zohľadnení konkurencieschopnosti a inovácie na jednej strane a ochrany zdravia ľudí a životného prostredia na strane druhej. 

Európska Komisia vo svojej druhej správe o vykonávaní nariadenia REACH v praxi (REFIT 2018) uvádza aj tri preskúmania: prvé sa týka možnej registrácie polymérov a zvyšné dve minimálnych požiadaviek na informácie o látkach v nízkotonážnych množstvách (1 až 10 ton ročne). Konštatuje, že požiadavka na registráciu niektorých polymérov sa dá považovať za opodstatnenú.

V zmysle „Opatrenia 16“ bude Komisia aj naďalej prešetrovať informácie potrebné na posúdenie cenovej dostupnosti prijatia ďalších požiadaviek na registráciu nízkotonážnych látok alebo na identifikáciu príslušných polymérov, ktoré by mohli podliehať registrácii.

https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52018DC0116&from=EN

Polyméry sa vo všeobecnosti považujú za pomerne bezpečné z hľadiska ohrozenia zdravia ľudí vzľadom na ich vysokú molekulovú hmotnosť (obmedzujúcu prechod cez biomembrány).  Viacero krajín ktoré majú požiadavky na registráciu polymérov zaviedlo vo svojej legislatívnej schéme pojem „polymér nízkej dôležitosti“ (polymers of low concern (PLC)) a takéto polyméry sú vyňaté z povinnosti registrovať. Samozrejme že PLC znamená, že polymér nemá žiadnu z nebezpečných vlastností akými sú:

• Akútna toxicita (Acute Tox. 1 to Acute Tox. 4);
• Mutagenita (Muta. 1A, Muta. 1B and Muta. 2);
• Karcinogenita (Carc. 1A, Carc. 1B and Carc. 2);
• Aspiračná toxicita (Asp. Tox. 1);
• Respiračná/kožná senzibilizácia (Resp. Sens. 1 and Skin Sens. 1);
• Toxicita pre špecifický orgán – jednorazová expozícia (STOT SE1 to SE3)
• Toxicita pre špecifický orgán – opakovaná expozícia (STOT RE 1 and STOT RE 2);
• Nebezpečnosť pre vodné prostredie (Aquatic Acute 1, Aquatic Chronic 1 – 4);
• Nebezpečnosť pre ozónovú vrstvu (Ozone).
• polymér nesmie byť identifikovaný ako PBT alebo vPvB.

Ako by mohla teda vyzerať schéma REACH registrácie polymérov?

Vychádzajúc z dokumentu publikovanom v decembri 2012 (REVIEW OF REACH WITH REGARD TO THE REGISTRATION REQUIREMENTS ON POLYMERS 070307/2011/602175/SER/D3; Final Report Part A: Polymers) https://rpaltd.co.uk/uploads/report_files/j762-2.pdf

by prichádzali v princípe do úvahy 2 prístupy:

1. Samostatná registračná schéma pre polyméry;
2. Rozšírenie registrácie monomérov – v súčasnosti sú informácie v registračnej dokumentácii pre monomér zacielené len na použitie monoméru. Požiadavky by sa mohli rozšíriť na použitie monoméru v polyméroch a definovanie vlastností všetkých typov polymérov v ktorých sa daný monomér používa a to z hľadiska celého životného cyklu.

V štúdii z roku 2015 je návrh na registráciu polymérov definovaný ako kombinácia PLC a „polymérnych skupín“.

http://ec.europa.eu/environment/chemicals/reach/pdf/FINAL%20REPORT%20POLYMER%20SI671025.pdf

PLC prístup je definovaný rozhodovacou schémou pre určenie, či môže byť polymér považovaný za PLC (polymér nízkej dôležitosti).

Parametre pre určenie PLC zahŕňajú:

• Kritériá nebezpečnosti: klasifikácia CLP, prítomnosť vybraných elementov, degradovateľnosť a absorpčná schopnosť;
• Molekulová hmotnosť a obsah oligomérov;
• Reakčné funkčné skupiny; a
• Polymérne skupiny (polyestery).

Implementácia takéhoto prístupu so zúženými požiadavkami pre PLC by umožnila redukciu nákladov o 30 – 35% pre spoločnosti v prípade registrácie polyméru.

Prístup „polymérnych skupín“ bol vyvinutý s cieľom zabezpečiť, že všetci členovia skupiny majú rovnaké environmentálne a zdravotné riziká. Tento prístup zahŕňa prípady pre polyméry s rovnakými zložkami, ale aj s rozdielnym zložením.

Ako v praxi by mala schéma registrácie polymérov naozaj vyzerať v rámci nariadenia REACH by mala osvetliť ďalšia štúdia, ktorú zadala Komisia v roku 2018. 

Európska chemická agentúra (ECHA) predstavila návrh na obmedzenie mikroplastových častíc ktoré sú cielene pridávané do zmesí používaných spotrebiteľmi alebo profesionálmi. V prípade prijatia, toto obmedzenie môže zredukovať množstvo mikroplastov uvoľňovaných do zložiek životného prostredia v EÚ o 400 tisíc ton za 20 rokov.

20. marca 2019 komisie RAC a SEAC odsúhlasili návrh na reštrikcie mikroplastov tak ako ho navrhuje ECHA.

ECHA hodnotila zdravotné a environmentálne riziká ktoré môžu spôsobovať cielene pridávaných mikroplastov s výsledkom, že celoeurópske reštrikcie sú opodstatnené.

Výsledky hodnotenia poukazujú na to že s najväčšou pravdepodobnosťou sa cielene pridávané mikroplasty akumulujú v terestriálnych zložkách životného prostredia vzhľadom na koncentrovanie sa v odpadných kaloch ktoré sa často používajú ako hnojivá. Oveľa menšia časť týchto mikroplastov sa uvoľňuje priamo do vodného prostredia.

Príčinou obáv sú najmä perzistencia a potenciál nebezpečných účinkov alebo bioakumulácia mikroplastov. Ak sa mikroplasty raz uvoľnia, sú extrémne perzistentné v zložkách životného prostredia a ostávajú tam tisíce rokov, a je prakticky nemožné ich odstrániť. V súčasnosti nie je možné určiť dopady tok dlho trvajúcej expozície na životné prostredie.

Dostupnosť údajov o možných účinkoch je obmedzená, čiastočne z dôvodu obtiažnosti hodnotenia rizík v terestriálnych zložkách životného prostredia. Z dôvodu malej veľkosti u mikroplastov a nanoplastov – ešte menšie čiastočky ktoré sú tvorené počas ďalšej degradácie mikroplastov – môžu byť priamo prijímané v potrave a teda sa stávajú súčasťou potravného reťazca. Potenciálne účinky na ľudské zdravie nie sú dobre známe.

Vo všeobecnosti použitie mikroplastov vo výrobkoch ktoré rezultuje uvoľňovaním do životného prostredia nie je dostatočne kontrolované.

Návrh ECHA je zacielený na obmedzenie cielene pridávaných mikroplastov v prípade výrobkov, u ktorých sa nedá vyhnúť uvoľňovaniu do životného prostredia.

Definícia „mikroplastov“ je široká a zahŕňa malé, typicky mikroskopické (menej než 5 mm) častice zo syntetického polyméru, ktoré odolávajú (bio)degradácii. Predstavuje širokú škálu použití v spotrebiteľských výrobkoch a výrobkoch pre profesionálne použitie v množstve sektorov, vrátane kozmetických výrobkov, detergentov, výrobkov na ošetrovanie, farby a laky, stavebné materiály a zdravotnícke produkty, rovnako ako rôzne výrobky používané v poľnohospodárstve, v ropnom a plynárenskom sektore.

ECHA vyhodnotila aj socio-ekonomické dopady navrhovaných obmedzení a je si vedomá že reštrikcie s veľkou pravdepodobnosťou budú mať za následok rôzne náklady v závislosti od predmetného typu produktu. Napriek tomu sa javí uplatnenie reštrikcií efektívne z hľadiska ceny a nákladov u všetkých sektorov, vrátane poľnohospodárskeho sektora, identifikovaného ako najväčší zdroj cielene pridávaných mikroplastov.

Viaceré členské štáty EÚ už uplatňujú zákazy na použitie mikroplastov v niektorých typoch produktov, najčastejšie v prípade zmývateľných kozmetických výrobkov.

https://echa.europa.eu/documents/10162/82cc5875-93ae-d7a9-5747-44c698dc19b6

Európska chemická agentúra (ECHA) a priemysel zmapovali rozsah použitia vysokoobjemových chemických látok, ktoré sa používajú ako prísady do plastov.

Informácie budú použité agentúrou ECHA na identifikáciou látok pre určenie priorít ďalšieho hodnotenia.

Na stránkach ECHA sa aktuálne nachádzajú informácie o viac než 400 látkach, ktoré sa v EÚ používajú ako prísady do plastov. Zoznam látok vychádza z informácií o technických funkciách prísad a z údajov od priemyslu o látkach vyrábaných alebo dovážaných v objemoch vyšších než 100 ton ročne. Patria sem látky používané ako antioxidanty, retardanty horenia, nukleátory, zmäkčovadlá, pigmenty, tepelné stabilizátory a UV/svetelné stabilizátory. Dostupné sú aj informácie o typoch polymérov ktoré sa najčastejšie v prísadách používajú spolu s predpokladanými koncentračnými rozsahmi.

Práce zahŕňali aj vývoj metodológie pre porovnanie potenciálu uvoľňovania prísad z plastových výrobkov počas ich použitia. Spolu s informáciami o potenciáli nebezpečnosti budú použité agentúrou ECHA a členskými štátmi na prioritizáciu skupín látok pre podrobné hodnotenie v rámci legislatívy REACH.

Pomocou týchto výsledkov má projekt za cieľ pomôcť priemyslu identifikovať, ktoré použitia a informácie o expozícii sú relevantné pri určení bezpečného použitia látok vo výrobkoch a na tomto základe iniciovať potrebu aktualizácie registračnej dokumentácie. Informácie majú byť tiež komunikované v dodávateľskom reťazci. Porovnávacie dáta o potenciáli uvoľňovania môžu tiež pomôcť pri nahradzovaní nebezpečných látok za ich bezpečnejšie alternatívy.

Projekt bol zahájený v roku 2016 a prebiehal v spolupráci s 21 priemyselnými sektormi, vrátane výrobcov prísad do polymérov aj následných užívateľov. Je to príspevok ku splneniu cieľov Svetového summitu pre trvalo udržateľný rozvoj a tiež Stratégie pre plasty v rámci cirkulárnej ekonomiky.

https://newsletter.echa.europa.eu/home/-/newsletter/entry/mapping-plastic-additives

V prípade vybraných 31 látok pre rok  2019, majú hodnotiace autority 12 mesiacov počnúc dneškom, aby predstavili výsledky hodnotení.
ECHA vyzýva registrantov týchto látok aby zkoordinovali svoje aktivity s hodnotiacou autoritou členského štátu EÚ.  
Spoločnosti sú tiež vyzvané na doplnenie a aktualizáciu registračnej dokumentácie, špecificky pre použitia a expozície. Registranti budú mať možnosť pripomienkovať ešte predtým ako by sa prijalo rozhodnutie na doplnenie informácií. Pred vydaním konečného rozhodnutia budú mať možnosť sa vyjadriť aj ostatné členské štáty a ECHA.

Vybrané chemické látky zaradené do hodnotenia v roku 2019: Triclocarban, RESORCINOL, Chromium(III)Oxide, Sodium chlorite, 1-phenylethanol, Vinyl acetate, 1,3-diethyl-2-thiourea (DETU).
https://echa.europa.eu/documents/10162/13628/corap_update_2019-2021_en.pdf/12451cec-ce6e-d156-5fef-7d09cb77b324

Inšpekčné orgány aktuálne vykonávajú kontroly v rámci 2 celoeurópskych kontrolných projektov zameraných na identifikáciu nebezpečných chemických látok vo výrobkoch.

Prvý projekt (BRF-1) je zameraný na kontrolu „ošetrených“ výrobkov a chemických zmesí pre konzumentov a profesiálne použitie v rámci biocídneho nariadenia.
Kontrolované produkty zahŕňajú napríklad detské a športové oblečenie, ale aj na profesionálne výrobky používané v stavebníctve, produkty používané v plavárňach, ale aj osobné ochranné prostriedky (OOPP).
Chemické zmesi akými sú farby a pigmenty sú tiež predmetom kontrol
v rámci tohto projetku.
Čiastočne sa inšpektori budú tiež zameriavať na nelegálne použitie neschválených účinných látok a plnenie povinností v oblasti správneho označovania.

Druhý projekt sa zameriava na kontrolu požiadaviek nariadení REACH a CLP v prípade dovezených výrobkov a vykonáva sa v spolupráci s colnými úradmi.
Kontroly sa začínajú už v marci 2019 a budú prebiehať do jesene. Kontrolné orgány budú zisťovať plnenie požiadaviek u dovážaných produktov z hľadiska uplatňovaných reštrikcií najmä pokiaľ sa týka o obsah kadmia, niklu a olova. Tiež sa kontroly zamerajú na správne oznažovanie produktov z hľadiska bezpečnosti pri použití. V prípade zistených porušení bude dovoz zastavený a tieto výrobky nebudú mať prístup na európsky trh.
Užšie zapojenie colných orgánov zabezpečí lepšiu možnosť kontrol a týme lepšiu ochranu obyvateľov EÚ z hľadiska expozície nebezpečným látkam.

https://echa.europa.eu/sk/-/inspectors-checking-consumer-products-for-hazardous-chemicals?fbclid=IwAR2vbo9g_CvdFf-54HDrRLR1ExOJ_iy_8dg80dYBXyCuhiSfC3OyTjZ4yHs

BREXIT – najvyšší čas konať!

(viac…)

Pripravované inšpekcie sa zamerajú na kontrolu súladu s registračnými povinnosťami podľa nariadenia REACH

(viac…)

Správna rada prijala viacročnú stratégiu agentúry ECHA na roky 2019-2023. Stratégia definuje priority agentúry ECHA a spôsob, akým ich agentúra bude na tento čas implementovať. Načrtáva príspevok k ochrane ľudského zdravia a životného prostredia v novej ére pre európske a medzinárodné riadenie chemických látok.

(viac…)

Spoločnosti majú zavedené systémy na poskytovanie informácií o bezpečnom používaní v dodávateľskom reťazci. Avšak podľa zistení celoeurópskeho projektu presadzovania práva je potrebné zlepšiť kvalitu týchto informácií s cieľom chrániť pracovníkov pred nebezpečnými chemikáliami.

(viac…)

Registering your chemicals under REACH is not a one-off exercise: you will learn new things about your substance, and your own situation may change. This has to be reflected in your registration. Therefore, you need to regularly review your dossier and update it when new information becomes available.

(viac…)