#TitaniumDioxide #TiO2 #RiskAssessment
Európsky súdny dvor potvrdil zrušenie klasifikácie oxidu titaničitého (TiO₂) vo forme prášku ako „podozrivého z vyvolania rakoviny vdýchnutím“, pričom poukázal na metodické nedostatky v základných štúdiách. Táto látka sa naďalej vo veľkej miere používa vo farbách, plastoch, kozmetike a liekoch a jej potenciálne účinky na zdravie – najmä genotoxicita a riziká súvisiace s nanočasticami – sú stále predmetom prebiehajúceho výskumu.
Čo je TiO₂ a kde sa používa?
Oxid titaničitý je jedným z najpoužívanejších pigmentov na svete – jeho produkcia dosahuje milióny ton ročne. Používa sa predovšetkým v nasledujúcich aplikáciách:
- farby, nátery, plasty a papier,
- kozmetika (napr. zubné pasty, opaľovacie prípravky ako UV filter),
- liečivá (ako farbivo E 171),
- a do roku 2022 aj ako prídavná látka v potravinách (E 171).
Výskum a klasifikácia – kontroverzie
- Genotoxicita: V roku 2021 úrad EFSA dospel k záveru, že nemožno vylúčiť genotoxický potenciál TiO₂, čo viedlo k zákazu používania E 171 v potravinách v celej EÚ.
- Karcinogenita: Od roku 2006 IARC klasifikuje TiO₂ ako „potenciálne karcinogénny pre ľudí“ (skupina 2B) na základe štúdií na zvieratách, ktoré preukázali rakovinu pľúc po dlhodobom vdychovaní vysokých dávok respirabilných častíc (< 10 μm). V roku 2020 Európska komisia harmonizovala klasifikáciu TiO₂ v tejto kategórii, ale Všeobecný súd rozhodnutie zrušil.
Súdny dvor Európskej únie potvrdil, že štúdie, z ktorých vychádza klasifikácia, dostatočne nezohľadňovali biologické mechanizmy, ako je preťaženie pľúc, ani fyzikálno-chemické vlastnosti častíc. V dôsledku toho bolo uznané, že nemožno dospieť k záveru, že TiO₂ má vnútornú karcinogénnu vlastnosť.
Posúdenie rizika verzus posúdenie nebezpečenstva
Rozhodnutia zdôrazňujú rozdiel medzi posúdením nebezpečnosti (typickým pre nariadenie CLP, ktoré identifikuje potenciálne škodlivé vlastnosti látky) a posúdením rizika (ktoré zohľadňuje skutočnú expozíciu, jej dávku, trvanie a spôsob vychytávania). TiO₂ môže predstavovať nebezpečenstvo len za veľmi špecifických podmienok – napr. pri dlhodobom a intenzívnom vdychovaní prachu obsahujúceho dýchateľné častice.
Veľkosť častíc a spôsoby expozície
- Častice > 10 μm: zadržiavané v horných dýchacích cestách, považované za menej problematické,
- Častice ≤ 10 μm: môžu sa dostať do pľúc, spôsobiť zápal a fibrózu,
- Nanočastice (< 100 nm): prenikajú do pľúcnych alveol, kde môžu vyvolať zápal a mechanické poškodenie.
Potenciálne riziká sa líšia v závislosti od spôsobu expozície:
- Vdýchnutie – najväčšie riziko,
- Perorálne požitie – EFSA poukazuje na bioperzistenciu častíc a možný genotoxický účinok,
- Kontakt s kožou – žiadne dôkazy o absorpcii alebo systémových účinkoch.
Príklady použitia vo výrobkoch:
- Opaľovacie krémy: nano-TiO₂ v koncentráciách do 25 % bol vyhodnotený ako bezpečný – nepreniká do krvného obehu a je regulovaný nariadením o kozmetických výrobkoch.
- Zubné pasty: hodnotenie bezpečnosti zo strany VVBS stále prebieha.
- Lieky: E 171 zostáva povolený ako farbivo v liekoch podľa smernice 2009/35/ES.
Význam pre priemysel a spotrebiteľov
Rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie znamená, že súčasná klasifikácia TiO₂ v práškovej forme ako látky „podozrivej z toho, že spôsobuje rakovinu“, sa už v právnych predpisoch EÚ neuplatňuje. To je obzvlášť dôležité pre priemyselné odvetvia, ktoré vo veľkej miere používajú TiO₂ – farby, nátery, kozmetiku a liečivá. Zároveň bude pokračovať výskum genotoxicity a bezpečnosti TiO₂, najmä v nanoformách.
Zdroj: ECHA – Príručka o klasifikácii a označovaní oxidu titaničitého
Ekotox link chemický manažment: https://ekotoxcenters.eu/chemicky-manazment-riadenie-rizik-pri-vyrobe/