Cieľom Montrealského protokolu, implementovaného v roku 1989. Bolo postupne odstrániť chemická látky škodlivé pre ozónovú vrstvu na celom svete, čím sa účinne eliminovala väčšina použití okrem tých, ktoré sa považujú za nevyhnutné. Uznávajúc potrebu určitých použití. Zmluvné strany Montrealského protokolu načrtli špecifické kritériá na vymedzenie základného použitia, vyžadujúc, aby bolo životne dôležité pre zdravie, bezpečnosť alebo spoločenské fungovanie bez uskutočniteľných alternatív. Základné použitia povolené protokolom zahŕňali rôzne sektory, ako je medicína, laboratórne aplikácie a hasenie požiarov, so zavedenými opatreniami na minimalizáciu ich vplyvu. Hoci Montrealský protokol slúži ako vzor kontrolovania škodlivých látok. Jeho základné kritériá používania nemusia byť všeobecne uplatniteľné na všetky právne predpisy EÚ týkajúce sa chemických látok.
II. AKÉ KONKRÉTNE POUŽITIE SA MÁ POSUDZOVAŤ?
III. POSÚDENIE, ČI JE POUŽITIE NEVYHNUTNÉ PRE SPOLOČNOSŤ
IV. PODMIENKY SPOJENÉ S ROZHODNUTÍM O ZÁKLADNOM POUŽITÍ