V tejto časti sa uvádzajú usmernenia na vykonávanie hodnotení na základe kritérií základného použitia, pričom sa zdôrazňuje potreba vyjasnenia postupov a rozhodovacích procesov v rámci príslušných právnych predpisov. Hoci by sa tieto dve kritériá nevyhnutného použitia mali hodnotiť oddelene, v procese posudzovania sa môžu navzájom ovplyvňovať. Filtrovanie nepodstatných použití na základe kumulatívnych kritérií umožňuje efektívne rozhodovanie a zjednodušenie. Ak použitie nespĺňa jedno kritérium, môže sa považovať za nepodstatné bez ďalšieho posúdenia zostávajúceho kritéria, čím sa zvýši účinnosť. Aby sa však stanovenie používania stalo nevyhnutným, musia byť splnené obe kritériá, čo zdôrazňuje prísny charakter procesu posudzovania.
POSÚDENIE POUŽITIA
Štruktúrované posúdenie zahŕňa dva kľúčové kroky:
1. Hodnotenie nevyhnutnosti látky pre zdravie, bezpečnosť;
2. Fungovanie spoločnosti a posúdenie dostupnosti alternatív.
Začať krokom 2 môže byť niekedy efektívnejšie. V kroku 1 sa otázky zameriavajú na to, či je technická funkcia látky rozhodujúca pre konečný produkt a či spĺňa stanovené kritériá týkajúce sa zdravia, bezpečnosti alebo spoločenského významu. Krok 2 zahŕňa preskúmanie dostupnosti prijateľných alternatív. V závislosti od odpovedí sa použitie môže považovať za nepodstatné, nevyžadujúce si ďalšie posúdenie, alebo za nevyhnutné, ktoré si vyžaduje stanovenie podmienok.
I. PREHĽAD KONCEPCIE ZÁKLADNÉHO POUŽITIA V MONTREALSKOM PROTOKOLE
II. AKÉ KONKRÉTNE POUŽITIE SA MÁ POSUDZOVAŤ?
IV. PODMIENKY SPOJENÉ S ROZHODNUTÍM O ZÁKLADNOM POUŽITÍ