Recyklácia plastov z pohľadu chemickej legislatívy

Recyklácia plastov z pohľadu chemickej legislatívy

Recyklácia plastov z pohľadu chemickej legislatívy

V januári 2018 bola po prvýkrát prijatá celoeurópska stratégia pre plasty, ktorá je súčasťou prechodu na vyšší stupeň obehového hospodárstva. Podľa nových plánov budú všetky plastové obaly na trhu EÚ do roku 2030 recyklovateľné.

Recyklácia plastov je regulovaná aj v zmysle chemickej legislatívy a teda spoločnosti musia plniť s tým spojené špecifické požiadavky.

Nariadenie REACH sa neuplatňuje na odpady. Stále ale platí, že pri hodnotení životného cyklu použitia chemickej látky sa musí brať do úvahy aj „štádium“ odpadu.

Spoločnosť ktorá recykluje sa stáva výrobcom látky / zmesi / výrobku, pokiaľ opustí oblasť odpadov a vyrobí výrobok. Od tohto bodu, až na špeciálne výnimky, sú spoločnosti zabezpečujúce recykláciu povinné plniť všetky relevantné požiadavky nariadenia REACH, ako napríklad ktorýkoľvek iný výrobca alebo dovozca chemickej látky. 

Všeobecné požiadavky európskej chemickej legislatívy (nariadenia REACH a CLP)

Nariadenie REACH (Nariadenie (EC) 1907/2006) požaduje od výrobcov, dovozcov a následných užívateľov (chemických látok) plnenie povinností pri posudzovaní bezpečnosti a poskytovaní informácií v dodávateľskom reťazci. Samozrejme najprísnejšie opatrenia sa týkajú nebezpečných chemických látok a zmesí. Nebezpečnými sú tie látky/zmesi, ktoré majú aspoň jednu nebezpečnú vlastnosť podľa kritérií článku 3 nariadenia CLP (Nariadenie (EC) 1272/2018). Špecifické povinnosti sa týkajú najmä nebezpečných látok definovaných v článku 57 nariadenia REACH (látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy).

Regenerované polyméry

Vykonávateľ regenerácie polymérov by mal identifikovať všetky látky v regenerovanom materiáli (napr. látky pridané na prispôsobenie alebo zlepšenie vzhľadu alebo fyzikálno-chemických vlastností polymérneho materiálu), ktoré boli pôvodne prítomné v polymérnom materiáli, ktorý prešiel regeneráciou. Toto sa môže stať v prípade selektívnej regenerácie. Zámerne regenerované látky sa nemôžu považovať za nečistoty, ale za látku, v prípade ktorej je potrebné si overiť, či možno využiť vyňatie prostredníctvom článku 2 ods. 7 písm. d) nariadenia REACH. Z tohto dôvodu sa odporúča považovať regenerovaný materiál za látku v zmesi (napr. v prípade selektívnej recyklácie mäkkého PVC môže byť nevyhnutnéregistrovať príslušné zmäkčovadlá, pokiaľ ešte neboli registrované).

Požiadavky pre recyklované látky/zmesi

V zmysle požiadaviek nariadení REACH a CLP musia dodávatelia chemických látok zabezpečiť posúdenie nebezpečnosti týchto látok (v prípade recyklácie aj zmesí) a následne vykonať zodpovedajúcu klasifikáciu a označovanie.

S cieľom zabezpečiť bezpečné použitie produktov recyklácie sú spoločnosti zodpovedné za zistenie informácií o zložkách a na základe týchto informácií klasifikovať, označiť a predať informácie svojim odberateľom.

V prípade nebezpečných látok a zmesí, musí recyklujúca spoločnosť zabezpečiť kartu bezpečnostných údajov v zmysle článku 31 nariadenia REACH. Táto povinnosť sa vzťahuje v určitých prípadoch aj na látky a zmesi, ktoré nie sú klasifikované (článok 32 nariadenia REACH).

Hoci sa ustanovenia o registrácii podľa nariadenia REACH nevzťahujú na polyméry, výrobca

alebo dovozca polyméru musí registrovať monoméry a ostatné látky použité na výrobu polyméru za určitých podmienok v súlade s článkom 6 ods. 3 nariadenia REACH.

Podobne pri regenerovaných polyméroch musia byť registrované monoméry a ostatné látky, aby bolo možné využiť vyňatie podľa článku 2 ods. 7 písm. d) nariadenia REACH.

Nečistoty v monoméri je potrebné identifikovať a vyhodnotiť v rozsahu nevyhnutnom na zistenie profilu nebezpečnosti, ako aj na klasifikáciu a označovanie regenerovaného monoméru.

Vo väčšine prípadov sa polymérny odpad zbiera na trhu EÚ, vtedy sú vykonávatelia  regenerácie vyňatí z registrácie monomérov alebo ďalších látok v regenerovanom polyméri spĺňajúcich kritériá článku 6 ods. 3 nariadenia REACH, za predpokladu, že tieto látky, z ktorých polymér vznikol, boli registrované.

Požiadavky pre recyklované výrobky

V prvom kroku je potrebné posúdiť, či proces regenerácie vedie priamo k vzniku výrobku (t. j. či prvý neodpadový materiál v reťazci regenerácie je výrobok a nie látka ako taká ani látka v zmesi). S ohľadom na prítomnosť polymérnej látky v regenerovanom výrobku neexistuje požiadavka na registráciu podľa nariadenia REACH.

Výrobok je predmet, ktorý počas výroby dostáva konkrétny tvar, povrch alebo prevedenie, ktoré určuje jeho funkciu vo väčšej miere ako jeho chemické zloženie. Spoločnosť je výrobcom výrobkov vtedy, ak vyrába výrobky v rámci EÚ bez ohľadu na spôsob výroby a bez ohľadu na to, či sa uvádzajú na trh. Nezávisle od výrobného procesu, spoločnosti, ktoré v EÚ vyrábajú výrobky, môžu mať povinnosti súvisiace s látkami, ktoré obsahujú ich výrobky.

Výrobcovia výrobkov musia v zmysle článku 33 nariadenia REACH informovať odberateľov o látkach vzbudzujúcich veľmi veľké obavy.
Látky uvedené v zozname kandidátskych látok sú látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy (SVHC) pre svoje veľmi závažné účinky na zdravie ľudí a životné prostredie. Tieto látky možno nájsť v „zozname kandidátskych látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy podliehajúcich autorizácii“.

Každý dodávateľ výrobku obsahujúceho SVHC látku musí poskytnúť príjemcovi výrobku (článok 33 ods. 1) alebo spotrebiteľovi (článok 33 ods. 2) príslušné bezpečnostné informácie, ktoré má k dispozícii, ak sú splnené obidve tieto podmienky:

  • látka je zaradená do zoznamu kandidátskych látok (pozri oddiel 2) a
  • látka je vo vyrobených a/alebo v dovezených výrobkoch prítomná v koncentrácii vyššej než 0,1 hmotnostného % (w/w).

Informácie sa musia poskytnúť príjemcovi výrobku pri prvom dodaní výrobku po zaradení látky do zoznamu kandidátskych látok a spotrebiteľovi na jeho požiadanie, a to do 45 kalendárnych dní od prijatia žiadosti a bezplatne.
Ak pre bezpečné používanie výrobku obsahujúceho látku uvedenú v zozname kandidátskych látok nie sú potrebné nijaké konkrétne informácie, napríklad ak expozíciu možno vylúčiť vo všetkých štádiách životného cyklu výrobku vrátane zneškodňovania , príjemcom výrobku alebo spotrebiteľom sa musí prinajmenšom poskytnúť informácia o názve danej látky.
Poskytnutá informácia musí obsahovať vysvetlenie, že látka sa nachádza v aktuálnom zozname kandidátskych látok a že to je dôvodom poskytnutia tejto informácie.